Hnačka zo stresu u psa: ako psychika ovplyvňuje trávenie

Sťahovanie, opatrovanie, cesta autom, návšteva, ohňostroje. Stres sa u psa môže prejaviť na stolici, a to aj vtedy, keď sa krmivo vôbec nezmenilo. Nie je to náhoda: mozog a črevá spolu neustále komunikujú. Vedci tomu hovoria osa čreva a mozgu.

Prečo stres mení trávenie?

Stres mení trávenie psa, pretože mozog a črevo si posielajú signály nervami aj hormónmi oboma smermi. Takéto spojenie sa volá osa čreva a mozgu a najlepšie je opísané u ľudí. U psov máme zatiaľ menej údajov, takže je dôležité rozlišovať, čo je overené a čo nie.

• Psychika ovplyvňuje črevo. Podľa VCA patrí stresová kolitída k hlavným príčinám hnačky z hrubého čreva u psov.
• Črevo súvisí s psychikou. V dvoch menších štúdiách (31 a 42 psov) mali psi so strachmi alebo agresiou iné zloženie črevných baktérií než psi bez týchto ťažkostí (Kirchoff a kol., 2019; Mondo a kol., 2020). Ide o súvislosť, nie o dôkaz príčiny.
• Údaje z ľudí. Spojenie mozgu a čreva je najlepšie opísané v prehľadových prácach o ľuďoch (Mayer a kol., 2006). U psov také podrobné údaje zatiaľ nie sú, preto tu len hovoríme, že súvislosť existuje.

Ako spoznať stres u psa?

Stres u psa spoznáš podľa reči tela a zmien správania, často skôr, než sa ozve bruško. Podľa AKC môže pes oblizovať si papuľu, zívať, dychčať bez námahy, odvracať hlavu, skrývať chvost alebo ukazovať bielka očí. Jedno znamenie samo osebe nemusí nič znamenať. AKC radí posudzovať správanie vždy u konkrétneho psa a v danej situácii.

Talianska štúdia s 1 190 majiteľmi ukázala, že ľudia najčastejšie spoznajú trasenie a kňučanie, prípadne agresivitu, nadmerné štekanie a dychčanie (Mariti a kol., 2012). Jemné signály, ako je odvracanie hlavy, zívanie alebo oblizovanie nosa, hlásilo málo majiteľov. Viac si teda všímaj drobnosti: pes, ktorý zíva a oblizuje sa pri návšteve, ti môže hovoriť, že už má dosť.

Aké situácie psa stresujú a čo môže pomôcť?

Psa často rozhodí zmena prostredia, hluk a odlúčenie od človeka. Tabuľka zhŕňa bežné situácie a všeobecné kroky, ktoré môžu psovi pomôcť situáciu zvládnuť.

Ako spoznať stresovú hnačku?

Stresová hnačka je riedka stolica, ktorá sa objaví v náročnom období alebo krátko po ňom. Typicky ide o časté malé dávky riedkej stolice, niekedy s hlienom alebo trochou krvi. Pes môže na stolicu tlačiť alebo naliehavo chcieť von. Podľa VCA sa väčšina psov so stresovou kolitídou vráti do normálu za tri až päť dní. Tak dlho však doma nečakaj: keď hnačka trvá dlhšie než jeden až dva dni alebo je v nej aj trocha krvi, zavolaj veterinárovi, nech posúdi, či ide naozaj o stres.

Ako psa pripraviť na opatrovanie alebo cestu?

Psa na opatrovanie alebo cestu najlepšie pripravíš postupným zvykaním a tým, že mu nezmeníš nič iné. Čím viac vecí ostane známych, tým menšia záťaž pre psa aj jeho bruško. AKC odporúča pri predvídateľných stresoroch, ako sú ohňostroje alebo jazda autom, plánovať dopredu.

1. Zvykaj postupne. Začni krátkym odlúčením alebo krátkou jazdou a pomaly predlžuj. Opatrovanie najprv vyskúšaj na pár hodín.
2. Vezmi vlastné krmivo. Pes na opatrovanie dostane to, na čo je zvyknutý, v rovnakej dávke a v rovnakých časoch. Novinky nechaj na inokedy.
3. Nezavádzaj nič nové. Žiadne nové maškrty, žuvacie kosti ani doplnky tesne pred stresovou situáciou. Ak už meniť krmivo, tak postupne a v pokojnom období.
4. Pribaľ známe veci. Deka, hračka alebo oblečenie s tvojím pachom psovi pomôžu, aby sa cítil istejšie.
5. Drž rutinu. Pravidelné kŕmenie, prechádzky a spánok dávajú psovi pocit istoty. Ponúkni mu pokojný úkryt, kam sa môže schovať.
6. Ohňostroje zvládni s predstihom. Britská organizácia PDSA radí v sezóne vyvádzať psa za svetla, pred zotmením zatiahnuť závesy a pustiť hudbu. Zvukový tréning podľa PDSA trvá niekoľko mesiacov, preto ho začni dlho pred sezónou, ideálne po porade s veterinárom alebo etológom.

Prečo je dobré začať s predstihom?

• 1/4 až 1/2psov má podľa britskej štúdie známky strachu z hluku (štvrtina podľa dotazníka, takmer polovica podľa podrobných rozhovorov).prieskum 3 897 majiteľov a rozhovory s 383 majiteľmi · Blackwell a kol., 2013
• necelá 1/3majiteľov takých psov hľadala odbornú pomoc.Blackwell a kol., 2013

Strach z hluku sa dá zvládnuť, ale chce to čas. Čím skôr začneš, tým pokojnejší bude pes aj jeho bruško.

Kedy je za opakovanou „stresovou“ hnačkou niečo iné?

Za opakovanou hnačkou, ktorá sa objavuje aj mimo náročných období, môže byť iná príčina než stres. Stres je len jedným z dôvodov. Ak sa ťažkosti vracajú alebo trvajú dlhšie, treba najprv vylúčiť zdravotné príčiny.

• Črevné parazity. Podľa Merck Veterinary Manual je pri podozrení na zápal hrubého čreva súčasťou vyšetrenia rozbor stolice na parazity, napríklad na bičovca (Trichuris vulpis) a giardie. Bičovec vylučuje vajíčka prerušovane, takže jeden negatívny výsledok infekciu nevylučuje. Podľa VCA patria parazity, napríklad giardie a bičovce, medzi možné príčiny zápalu hrubého čreva.
• Chronická enteropatia. Je to dlhodobé ochorenie čreva, ktoré sa u psov prejavuje opakovanými ťažkosťami, napríklad hnačkou alebo vracaním (Dandrieux, 2016). Postup volí veterinár, často začína zmenou stravy a ďalším vyšetrením.
• Iná príčina. Môže ísť napríklad o potravinovú neznášanlivosť alebo o niečo, čo pes zjedol.

Podrobnejšie rozdelenie nájdeš v článku Mäkká stolica u psa, vzhľad stolice opisuje Stolica psa: farba, tvar, konzistencia. Všeobecný postup pri hnačke zhŕňa článok Hnačka u psa. Keď sa hnačka objaví po zmene krmiva, pomôže článok Prechod psa na nové krmivo.

Každý pes reaguje inak

Každý pes má iné zloženie črevných baktérií a inak reaguje na záťaž. Ak sa trávenie v náročných obdobiach opakovane rozhodí, má zmysel to riešiť s veterinárom a poznať východiskový stav. Viac o tom, čo vie rozbor mikrobiómu, nájdeš v článku Čo prezradí rozbor mikrobiómu.

Zdroje

1. Kirchoff NS, Udell MAR, Sharpton TJ (2019). The gut microbiome correlates with conspecific aggression in a small population of rescued dogs (Canis familiaris). PeerJ. doi.org/10.7717/peerj.6103
2. Mondo E a kol. (2020). Gut microbiome structure and adrenocortical activity in dogs with aggressive and phobic behavioral disorders. Heliyon. doi.org/10.1016/j.heliyon.2020.e03311
3. VCA Animal Hospitals. Colitis in Dogs. vcahospitals.com/know-your-pet/colitis-in-dogs
4. Blackwell EJ, Bradshaw JWS, Casey RA (2013). Fear responses to noises in domestic dogs: Prevalence, risk factors and co-occurrence with other fear related behaviour. Applied Animal Behaviour Science. doi.org/10.1016/j.applanim.2012.12.004
5. PDSA. Dogs and fireworks. pdsa.org.uk
6. Patel KV, Hunt ABG, Castillo-Fernandez J a kol. (2024). Impact of acute stress on the canine gut microbiota. Scientific Reports. doi.org/10.1038/s41598-024-66652-3
7. Mariti C a kol. (2012). Perception of dogs‘ stress by their owners. Journal of Veterinary Behavior. doi.org/10.1016/j.jveb.2011.09.004
8. Mayer EA a kol. (2006). Review article: modulation of the brain-gut axis as a therapeutic approach in gastrointestinal disease (údaje z ľudí). Alimentary Pharmacology & Therapeutics. doi.org/10.1111/j.1365-2036.2006.03078.x
9. American Kennel Club. Signs of Stress in Dogs: What to Watch For. akc.org
10. Merck Veterinary Manual. Colitis in Small Animals. merckvetmanual.com
11. Dandrieux JRS (2016). Inflammatory bowel disease versus chronic enteropathy in dogs: are they one and the same? Journal of Small Animal Practice. doi.org/10.1111/jsap.12588